Anything

O mame.

Práve som vzdala hľadanie koncertu Sheerana na Glastonbury. Chce sa mi plakať, čo je výborný čas na napísanie článku. Bude trochu nostalgický, myslím. Ono vlastne ja sa v nostalgií doslova vyžívam. Milujem smutné piesne, zelený čaj a premýšľanie nad momentami, ktoré som zažila, ktoré by som rada zmenila, prežila znova, vymazala alebo tak. Bohužiaľ, je ich veľa, ale čo už. S každým jedným okamihom, skúsenosťou sa človek posúva dopredu.

Pokiaľ si pamätám, ako dieťa som svoju mamu zbožňovala, doslova som ju obdivovala. Vždy keď bola preč, chodila som v jej topánkach a šatách, skúšala som si jej rúže a predstavovala som si, že raz budem ako ona. A po mnohých rokoch som sa k tomu vrátila. Prvý rozkol, ktorý sme mali sa týkal môjho písania. Hanbím sa za to, alebo možno ani nie, skôr je to čosi za čo by som sa hanbiť mala. Ostatne dostala som vynadané za to, že som ako deväťročná písala o sexe. A vlastne vždy sme mali trápne chvíľky, keď prišlo na túto tému. Neznášala som, ako ma neustále poučuje, komanduje. Večne niečo chcela, väčšinou sa len rozprávať, ale keď máte štrnásť, cítite sa prirodzene nepochopená. Snažila som sa ju zo svojho života vytláčať. A viem presne prečo. Práve za to sa hanbím. Problém s mojou mamou bol ten, že s ňou problém nebol. V podstate mi dovolila čo som chcela, nechala ma rozhodovať sa za seba. Keď som niekde bola, kamarátom volali trikrát, no ak som chcela niečo mame oznámiť ja, musela som to byť ja ktorá zavolá prvá. Často sa ma zabudla spýtať ako bolo v škole, a preto, keď to urobila, odbila som ju jednou vetou. Proste som chcela, aby aj ona bola tou mamou, ktorá je otravná, dotieravá. A tak som si taký obraz o nej vytvorila. Je pravda, že niekedy taká skutočne bola. No väčšinu problémov som zveličila natoľko, že sa z nich problémy skutočne stali. Je to možné?

Uvedomila som si to len prednedávnom. Dosť to bolí, vnútorne si priznať, aká hlúpa som bola. Normálne rozprávať sme sa začali asi len tento rok, keď som pochopila, že ona je človek, na ktorého sa môžem vždy spoľahnúť. Je tu pre mňa, trápi sa pre mňa, keď nikto iný nie. Nedokážem jej to povedať priamo, a asi by som to nikdy ani neurobila, lebo by som sa rozplakala a potom aj ona. Len dúfam, že to vie. Lebo mama je len jedna. Kiežby malo každé dieťa také šťastie ako ja.

Advertisements

One thought on “O mame.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s